Čo je to sebaliečenie? Môže sa človek liečiť sám?

Pridané: 05.05.2020
|
Peter Štrelinger

Za väčšinou (ak nie za úplne všetkými...?) našich fyzických, či psychických problémov je psychosomatika, ktorá je v súčasnosti vnímaná ako spôsob myslenia a nazerania na ľudskú bytosť so všetkými jej aspektami a teda aj ochoreniami. Nedá sa pokladať za jeden ohraničený a uzavretý (ne)medicínsky odbor, ale tým, že chápe človeka v určitej systémovej nadradenosti, prekračuje niekoľko ďalších odborov.

 

Už len zamyslieť sa sám nad sebou je obrovský štart pre človeka, už len to chcenie: chcieť začať riešiť môj vzťah k sebe. Hoci len tým, že si nebudem pripúšťať veci, ktoré nemôžem zmeniť.

 

František z Assisi hovoril:

„BOŽE, DAJ MI POKOJNÚ MYSEĽ, ABY SOM PRIJAL VECI, KTORÉ ZMENIŤ NEMÔŽEM. DAJ MI SILU, ABY SOM ZMENIL VECI, KTORÉ ZMENIŤ MÔŽEM. A DAJ MI MÚDROSŤ, ABY SOM ROZLÍŠIL JEDNO OD DRUHÉHO.“

Každý z nás už bol niekedy chorý. Niekto je možno práve teraz akútne či chronicky chorý, má sústavné bolesti, trpí nejakým vážnejším ochorením, prípadne sám opatruje ťažko chorého človeka.

 

Každý pozná ten pocit, keď potrebujeme pomoc pre seba alebo niekoho iného, lebo telo, ba možno aj duch či duša už nefungujú ako zvyčajne. Zmocňuje sa nás bezradnosť, pretože sa cítime bezmocní voči podlomenému zdraviu, naháňa nám to strach, niekedy priam až smrteľný.

 

Možno nám už nejaký čas naozaj nie je dobre a cítime, že nežijeme zdravým spôsobom: telo sa búri, zle spíme, sme napätí a nervózni, máme vysoký krvný tlak, tmavé kruhy pod očami a čoraz menej radosti... Čo potom?

 

Hľadáme pilulky, lekárov, liečiteľov, doktor Google a pod. ...

 

Ale čo ak máme zdravie iba vo svojich rukách? A môžeme sa liečiť, alebo aj vyliečiť sami?


Vnútorný liečiteľ prebýva v každom žijúcom organizme. Lieči nás dňom i nocou na nevedomej úrovni 24 hodín, 7 dní v týždni a 365 dní v roku.

 

Dnes však žijeme v čase, keď je naliehavé, a aj veľmi dôležité, uvedomiť si tohto „vnútorného liečiteľa“ a stať sa jeho aktívnym spolupracovníkom.

 

Vedomá účasť na liečivej práci znamená pripojiť sa k práci „vnútorného liečiteľa“. Každý sa môže stať vedomým účastníkom vlastného liečenia.

 

Náš osobný lekár naozaj existuje, je o tom už dnes množstvo vedeckých štúdií, robili sa rôzne analýzy a pokusy na dosť veľkých vzorkách ľudí, ktoré potvrdili, že človek sa naozaj vie vyliečiť sám.

 

Nie, nie je to nijaké woo-doo, čarovanie či mágia. Samoliečba znamená rozmanité schopnosti tela-ducha-duše vyliečiť si samo svoje vnútorné či vonkajšie zranenia a choroby, opraviť ich s cieľom obnovenia, prípadne udržania fungujúceho organizmu. Dokonca tu nehovoríme iba o akomsi placebo efekte, aj keď placebo je už v dnešných časoch uznávaným prostriedkom liečenia aj v modernej západnej medicíne.

 

V poslednom čase sa veľa vedeckých štúdií zaoberá pozitívnymi účinkami niektorých samoliečiacich alebo aj meditačných foriem na ľudský hormonálny a imunitný systém, ako aj na nervovú sústavu.

 

Rovnako, ako možno ochorieť z pretrvávajúceho stresu, aj prostredníctvom sebaliečiacej meditácie sa otvára školený vnútorný postoj navodenia psychického stavu podporujúceho zdravie. Týmito a inými schopnosťami disponuje Váš vnútorný lekár.

 

Rozhodnutie zostáva na nás: ako žijeme a či so svojím vnútorným lekárom spolupracujeme, alebo nie, či si všímame vlastný vnútorný hlas a dávame na seba pozor, alebo ho jednoducho ignorujeme a slepo sa niekam hrnieme bez ohľadu na svoje vnútorné hranice?


Keď sa naučíme počúvať svoj vnútorný hlas, prijmeme požiadavky vlastného tela, zmiernime jeho stresové reakcie a dáme mu impulzy na uvoľnenie, účinne tým vieme zabrániť vzniku skutočnej choroby a uzdravíme sa.

 

Keď sme spokojní, vyrovnaní, uvoľnení a hlavne šťastní, dáme svojmu organizmu príležitosť uskutočniť neuveriteľný výkon sebaobrany. Potom sa telu podarí opraviť aj poškodenia genotypu, ktoré by mohli viesť k rakovinovým ochoreniam, dokáže stimulovať imunitný systém, aktivovať ochranné enzýmy, zachytiť voľné radikály, dať k dispozícii opravné bunky a ešte oveľa viac ...


Princíp sebauzdravenia spočíva hlavne v duchovnom uzdravení. Ak človek dostane nejakú chorobu, resp. sa mu znova choroba vracia, neudeje sa to preto, že lekár niečo zanedbal, ale preto, že pacient nezmenil nič vo svojom vedomí, a tak sa mu signály tela a menšie symptómy premietli do väčšieho ochorenia, resp. sa mu pôvodné ochorenie vrátilo.

 

Človek musí vypustiť myšlienkové vzorce, ktoré prostredníctvom mentálnych paralel privodzujú choroby. Kľúč k uzdraveniu spočíva vo vlastnom vedomí, v nenávisti, zlobe, závisti, krivdách či v negatívnych postojoch, vedúcich k chorobe.


K životu plnému radosti a zdravia treba mať radostné myšlienky, sny a túžby, stanovovať si blízke, či vzdialené ciele, kde sa chcem vidieť o pár rokov, čo chcem dosiahnuť – to je tá správna motivácia. Už len predstava o tom, že raz budem napr. bývať v novom dome pod lesom vo mne môže vyvolávať obrovskú vlnu radosti. Dôležité je snom veriť, ale ich aj postupne realizovať.


Všetko, čo človek duševne či verbálne zo seba vydá, sa mu v rovnakej forme vráti...


Naše telo má ohromný potenciál na samoliečbu, ktorý čaká len na to, aby začal pre nás pracovať.


Pár myšlienok a zhrnutie na záver:

Každý z nás si potrebuje na tomto svete nájsť svoje určenie.

 

Svet zažívame ako lepší, keď si v ňom nájdeme svoje miesto.


Každý si musí hľadať toto miesto v živote, niekedy aj viackrát. Pritom nejde o to, prečo je človek na svete, ale o to, prečo som tu JA osobne?

 

Odpoveď môže znieť, že je to poslanie, cieľ, čo chcete dosiahnuť, osobný vývoj, nejaký vyšší plán, ktorý Vás oslovuje a je pre Vás dobrý a potrebný, no možno ho ešte nevidíte ...


Aj keď si myslíte, že nič na svete nemá zmysel, predsa Vám zostáva zmysel, aký dáte svojmu životu!

 

Chcete azda urobiť niečo užitočné? Pomáhať iným? Alebo chcete byť tvoriví?


Možno Vám pomôže táto úvaha: „Keby Vás nič nenútilo zarábať peniaze, lebo o Vás a Vašich blízkych je do konca života postarané: Čo by ste robili? Čím by ste sa zaoberali? Alebo za predpokladu, že by sa Váš život v dohľadnom čase skončil: Čo by ste ešte chceli urobiť, aby ste mohli spokojne odísť?“



Späť na zoznam článkov