Miesto, kde som prestala niesť všetko sama

Keď som hľadala pomoc

Pred približne dvadsiatimi rokmi som hľadala pomoc pre seba. V tom čase som netušila, že rodinné konštelácie sa stanú súčasťou môjho života na taký dlhý čas.

Od prvého stretnutia sa na ne pravidelne vraciam. Nie preto, že by som mala pocit, že už mám všetko vyriešené. Práve naopak. Život stále prináša nové situácie, nové otázky a nové výzvy. A konštelácie mi zakaždým pomôžu pozrieť sa na ne z iného pohľadu.

Dnes ich sprevádzam ako terapeutka. Napriek tomu na nich stále zostávam aj účastníčkou. Myslím si, že práve to je veľmi dôležité. Nemôžem sprevádzať druhých na ceste, po ktorej sama nekráčam.

Za tie roky som zažila stovky konštelácií. Každá bola iná. Každá mi priniesla nové pochopenie. A každá vo mne zanechala niečo, z čoho čerpám dodnes.

To najcennejšie, čo mi priniesli

Jedným z prvých darov, ktoré som vďaka rodinným konšteláciám dostala, bolo pochopenie súvislostí.

V každej vlastnej konštelácii začínam lepšie rozumieť tomu, prečo členovia môjho rodu robia to, čo robia, a prečo sa správajú tak, ako sa správajú.

Toto pochopenie mi neprinieslo odpovede na všetky otázky. Prinieslo mi však niečo možno ešte dôležitejšie. Začal sa meniť môj pohľad na ľudí.

A keď sa zmenil môj pohľad, prišlo aj uvoľnenie, pocit bezpečia a vnútorný pokoj.

Postupne som si uvedomila, akú veľkú silu majú vzťahy. To, čo prežívame doma alebo v rodine, si často nesieme aj do ďalších oblastí života. A niekedy sa to neukáže iba v našom správaní, ale aj na našom tele.

Možno práve preto vnímam rodinné konštelácie ako cestu k uzdraveniu vzťahov. Nie tým, že zmeníme druhých, ale tým, že začneme lepšie rozumieť ich príbehu aj svojmu vlastnému.

Keď som si dovolila cítiť

Ďalším veľkým darom bolo, že som sa postupne naučila viac vnímať vlastné emócie.

Pre mňa bolo kedysi jednoduchšie prejaviť pocity človeka, za ktorého som stála, ako tie svoje vlastné.

Až časom som pochopila, že emócie nie sú niečo, čo by sme mali skrývať alebo potláčať.

Naopak. Ukazujú nám, kde sú naše hranice. Ukazujú nám, čo je pre nás dôležité.

A dávajú nám možnosť povedať druhým aj sebe, čo naozaj prežívame.

Dnes viem, že práve schopnosť dovoliť si cítiť bola jednou z najväčších zmien, ktoré mi rodinné konštelácie priniesli.

Keď pomáham druhým, pomáham aj sebe

Jedným z najväčších objavov pre mňa bolo uvedomenie, že na konšteláciách nemusím byť iba vo svojej vlastnej téme.

Veľakrát sa postavím do konštelácie človeka, ktorého vôbec nepoznám.

Nepotrebujem vedieť jeho meno, ani poznať jeho životný príbeh.

A predsa sa ma jeho príbeh dokáže hlboko dotknúť.

Často sa stáva, že nie je náhoda, keď stojím práve v určitej úlohe. Zrazu zistím, že sa pozerám na niečo, čo riešim aj vo svojom vlastnom živote. A práve pohľad z odstupu mi umožní uvidieť súvislosti, ktoré som dovtedy nevidela.

Možno práve preto dnes hovorím, že keď pomáham druhému človeku, zároveň pomáham aj sebe. Nie preto, že by som hľadala riešenia pre svoj život.

Ale preto, že každý ľudský príbeh v sebe nesie niečo, čo sa môže dotknúť aj toho môjho.

A v tom vidím veľkú silu rodinných konštelácií. Nie sme tam oddelení, ani iba ako pozorovatelia. Na chvíľu sa stávame súčasťou jedného spoločného príbehu.

Miesto, kde sa rodí spolupatričnosť

Možno je to práve toto, čo sa mi na rodinných konšteláciách páči najviac.

Vzniká tam zvláštny pocit spolupatričnosti.

Ľudia, ktorí sa ráno vôbec nepoznali, spolu večer odchádzajú s pocitom, akoby sa poznali oveľa dlhšie.

Nevzniká to preto, že by si rozprávali svoje životné príbehy.

Vzniká to preto, že si dovolia byť skutoční. Nemusia nič hrať. Nemusia nič dokazovať. Nemusia byť silní. A možno práve preto sa tam človek cíti bezpečne.

Dnes žijeme v dobe, keď sa často uzatvárame do svojich problémov, myšlienok a domovov. Máme okolo seba veľa ľudí, no často sa bojíme byť pred nimi sami sebou. A práve preto je pre mňa rodinná konštelácia miestom, kde nemusím nič hrať ani dokazovať. Vnímam, že práve vtedy sa znovu spájam so sebou, s druhými ľuďmi a niekedy aj s časťou seba, ktorú som už dávno prestala počúvať.

Na rodinných konšteláciách mám pocit, že sa na chvíľu znovu spájame. So sebou. S druhými. A možno aj s niečím hlbším, čo sa slovami veľmi ťažko opisuje.

Nie všetko sa dá vysvetliť

Ľudia sa ma niekedy pýtajú, ako rodinné konštelácie fungujú.

Priznám sa, že na túto otázku neviem dať jednoduchú odpoveď.

Možno preto, že to najdôležitejšie sa nedá vysvetliť. Dá sa to iba zažiť.

Dá sa zažiť pocit, že človek nemusí niesť všetko sám. Dá sa zažiť prijatie bez posudzovania. Dá sa zažiť úľava, keď zrazu pochopíme niečo, čo sme celé roky nevideli. A dá sa zažiť aj pokoj.

Nie pokoj preto, že sa vyriešili všetky naše problémy, ale pokoj, ktorý prichádza z hlbšieho pochopenia.

Čo si z konštelácií odnášam

Často odchádzam z konštelácií unavená, ale je to krásna únava. Únava po dni, ktorý mal zmysel.

Odchádzam s dobrým pocitom, že som urobila niečo pre seba, pre svoj rod, ale aj pre iných ľudí.

Uvoľnenie, pokoj, pocit bezpečia, ale aj nadšenie a radosť dávajú týmto stretnutiam hĺbku a veľký zmysel.

A ešte dlho z toho čerpám.

Možno práve preto sa po viac ako dvadsiatich rokoch stále vraciam.

Nie preto, že by som našla odpovede na všetky otázky.

Ale preto, že som našla miesto, kde môžem byť sama sebou. Miesto, kde nemusím nič dokazovať a kde môžem lepšie porozumieť sebe, svojmu rodu aj druhým ľuďom. A zakaždým odchádzam o trochu pokojnejšia, istejšia a ľahšia, než keď som prišla.

Aj preto dnes s láskou a pokorou sprevádzam ľudí na ich vlastnej ceste. Nesnažím sa im ponúkať univerzálne riešenia ani odpovede. Dôležitejšie je pre mňa vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom môžu objaviť tie svoje. Pretože každý človek je jedinečný a každý príbeh si zaslúži byť vypočutý s úctou, rešpektom a porozumením.

A možno práve preto sa aj dnes na každé konštelačné stretnutie teším rovnako ako pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Pretože viem, že každý človek, ktorý vstúpi do miestnosti, prinesie nový príbeh. A každý príbeh môže priniesť nové pochopenie – nielen jemu, ale aj mne.

Súvisiace články

Odporúčané čítanie:

• Another Self: Konštelácie a rodové príbehy
• Prečo máme potrebu zachraňovať druhých?
• Keď nehľadáme vinníka, ale súvislosti
• Vzťahy ako zrkadlo nášho vnútorného sveta
• Citlivosť
• Rodinné konštelácie – čo od nich môžete očakávať?
• Etikoterapia – cesta k hlbšiemu porozumeniu sebe

O autorke

Tento článok napísala Danka Štrelingerová, terapeutka, etikoterapeutka, konštelačná a osobná koučka.

Už viac ako dvadsať rokov sprevádza ľudí na ceste k hlbšiemu porozumeniu sebe, svojim vzťahom a životným súvislostiam.

Ak vás zaujal jej príbeh, spôsob práce alebo oblasti, ktorým sa venujem, môžete sa to dozvedieť v profile tu: Danka Štrelingerová