Čo mi robí v živote radosť? Čo ma vyživuje? Aký má zmysel čo robím, kde žijem, ako trávim čas v práci, či mimo nej? Ako fungujú/nefungujú moje vzťahy? Ako to mám so...
viac
Nikto nie je úplne imúnny voči depresii a vyskytuje sa u ľudí všetkých spoločenských vrstiev, vo všetkých krajinách a vo všetkých kultúrach. Osemdesiat až deväťdesiat percent z tých, ktorí trpia...
viac
Myslíte si, že ste citlivý človek?
Alebo máte vo svojom okolí niekoho, kto reaguje intenzívnejšie na podnety, emócie či stres?
Možno ide o vysokú citlivosť – vlastnosť, ktorú má približne 20 % populácie.
Keď som pochopila, že patrím medzi vysoko citlivých ľudí, prestala som sa vnímať ako „iná“ či „čudná“ a všetko začalo dávať zmysel.
Citlivosť je vrodená povahová črta, ktorá ovplyvňuje spôsob, 
akým človek vníma svet, spracúva podnety a reaguje na emócie. Nejde o diagnózu ani slabosť. Citliví ľudia majú jednoducho citlivejšiu nervovú sústavu, ktorá reaguje intenzívnejšie na vnútorné aj vonkajšie podnety.
Mnohí sa vďaka tomu rýchlejšie preťažia, ale zároveň dokážu vnímať jemné detaily, hlboko prežívať vzťahy a mať silnú empatiu.
A hlavne je potrebné vedieť to o svojich deťoch, vyhnete sa tak nedorozumeniam a problémom vo výchove a aj vo vzťahu k nim.
Ak to o sebe nevieme, často nás označujú ako introvert, ba až asociál, uzavretý, precitlivelý a pripisujú nám aj nejakú tu diagnózu...
Skúste si úprimne odpovedať na niekoľko otázok: Ste často v strese a rýchlo sa unavíte, alebo máte nízky prah bolesti? Potrebujete ticho, samotu alebo prírodu, aby ste sa dobili? Ste citliví na hluk, pachy, konflikty či agresiu? Viete vycítiť, keď vám niekto nehovorí pravdu? Preberáte na seba emócie a napätie iných ľudí? Ste citliví na kritiku a často sa snažíte vyhovieť všetkým?
Ak ste si na viaceré otázky odpovedali „áno“, je veľmi pravdepodobné, že patríte medzi vysoko citlivých – senzitívnych ľudí. Je dôležité to o sebe vedieť, pretože až vtedy sa môžete naučiť reagovať na svoje potreby a žiť život, ktorý je pre vás jednoduchší, pokojnejší a láskavejší.
Vysoká citlivosť, známa aj ako HSP (Highly Sensitive Person), je vrodená vlastnosť približne 15–20 % populácie. Citlivý človek:
intenzívnejšie vníma zvuky, svetlo, vône či dotyky,
rýchlejšie sa unaví v rušnom prostredí,
hlboko premýšľa a analyzuje,
silno prežíva emócie svoje aj cudzie,
potrebuje viac času na regeneráciu.
Citlivosť nie je problém. Problémom je až preťaženie, ktoré vzniká, keď človek dlhodobo funguje v prostredí, ktoré je na jeho nervovú sústavu príliš náročné.
Citliví ľudia majú nervový systém, ktorý:
prijíma viac podnetov,
spracúva ich detailnejšie,
reaguje rýchlejšie a intenzívnejšie.
To znamená, že bežné situácie, ktoré iných nechajú chladnými, môžu citlivého človeka vyčerpať. Typické je:
preťaženie v hlučnom prostredí,
únava po sociálnych stretnutiach,
citlivosť na kritiku,
potreba ticha a priestoru.
Úplne bežne sa stáva, že takíto ľudia preberajú na seba pocity a emócie iných ľudí. Robia to podvedome a často si to neuvedomujú. Toto som robila aj ja, a vnímala som, že keď som doma a ešte aj sama, cítila som sa v pohode a vyrovnaná. Akonáhle som vyšla z domu a prišla do kontaktu s ľuďmi, zmietali mnou rôzne emócie, aj pozitívne, aj negatívne. Ale hlavne tie negatívne mi dali celkom zabrať, lebo keď neviete odkiaľ sa berú a prečo, neviete ani čo s tým. Hnev, strach, stres, nervozita, chuť plakať, nenávisť, bezmocnosť...
A aj ich intenzita dá celkom dosť zabrať. Zmietate sa v tom chaose a neviete čo s tým. A keď sa niekto spýta čo sa deje, jednoducho neviete odpovedať. A dieťa už vôbec nie. Častokrát ani rodičia nevedia, čo dieťa cíti. Vnímajú len, že je zlé, mrzuté a odmietavé, a tak dohovárajú, kričia, upozorňujú a tí viac vedomejší sa aspoň trochu pokúšajú mu porozumieť...
Preto je celkom normálne, že sa uzatvárame pred svetom. Čo samozrejme nie je riešenie.
Na základe tohto, som aj ja bola veľmi vyčerpaná a potrebovala som veľa spať, vtedy sa moje telo vedelo uvoľniť a regenerovať. (Čo zasa rodičia nevedia pochopiť, ako môže byť mladý človek unavený??)
Potom sú ľudia, ktorí potrebujú napríklad zajedať tento stres, lebo psychika je veľmi labilná, a keď sa najeme, príde pocit sýtosti a s ním pokoj a uvoľnenie.
Choroby, ktoré môžu vzniknúť z citlivosti sú napríklad depresie, úzkosti, strachy (napr. jeden z najsilnejších je strach z odmietnutia), fóbie, autoimunitné ochorenia, chronická únava, poruchy príjmu potravy, fibromyalgia...
Je škoda, že lekári nepoznajú tieto súvislosti, lebo by im mohli pochopiť čo sa deje s citlivým človekom a liečenie by bolo omnoho jednoduchšie a účinnejšie. A koľko detí by mohlo byť bez nálepky napr. ADHD...
Aká je ale príčina? Vysoko citlivým človekom sa stávame najčastejšie v detstve, keď zažijeme silný hnev, až agresiu. A nemusí sa to dokonca týkať ani nás samých, môžeme byť len svedkom nejakej takejto udalosti či traumy. Táto trauma nás ovplyvní po celý život. Vysoká citlivosť je ochranný mechanizmus. Telo nám signalizuje, že toto nie! Z tohto dôvodu, je potrebné eliminovať hnev v prostredí, v ktorom žijeme a vyliečiť traumy a krivdy z minulosti, keď sme už dospelí, alebo vytvoriť také prostredie, v ktorom sa budeme cítiť v bezpečí a v harmónii.
Citlivosť prináša aj množstvo pozitívnych stránok:
silná empatia a schopnosť porozumieť druhým,
kreativita a bohatý vnútorný svet,
schopnosť vnímať detaily, ktoré iní prehliadnu,
hlboké vzťahy a autentickosť,
vysoká intuícia a cit pre atmosféru.
Citliví ľudia sú často výborní terapeuti, umelci, učitelia, zdravotníci či sprievodcovia iných.
Citlivosť môže byť náročná najmä vtedy, keď človek:
žije v chaotickom alebo hlučnom prostredí,
je vystavený tlaku a kritike,
potláča svoje potreby,
nemá priestor na oddych,
preberá emócie druhých na seba.
Výsledkom môže byť:
úzkosť,
preťaženie,
podráždenosť,
psychosomatické ťažkosti,
pocit, že „je toho priveľa“.
Citlivosť sa nedá „vypnúť“, ale dá sa s ňou naučiť žiť tak, aby bola zdrojom sily, nie záťaže. Pomáha:
pravidelný oddych a ticho,
obmedzenie nadmerných podnetov,
zdravé hranice vo vzťahoch,
pochopenie vlastných potrieb.
Keď človek pochopí svoju citlivosť, prestane ju vnímať ako problém a začne ju využívať ako dar.
Okrem pokoja a pocitu bezpečia potrebujeme odpočívať. Niekedy viac, ako je normálne.
Dôležitá je aj strava, poznať čo nám robí dobre a čo nám škodí – pohrať sa s tým..
Stretávať sa s ľuďmi, pri ktorých sa cítime dobre, a kľudne odísť od ľudí, ktorí sa prejavujú negatívne.
Dýchacie cvičenia – čím viac máme okysličené orgány, o to lepšie môžu pracovať bez poškodenia a dych ovplyvňuje samozrejme aj psychiku. (Joga, či kung, plávanie sú ideálne).
Voda. Je nesmierne dôležitá. Plávanie a kúpele s používaním esenciálnych olejov a solí je balzam pre telo i dušu. A napríklad práve fibromyalgia sa najlepšie lieči práve takýmito kúpeľmi a plávaním.
Ďalej je dôležitý kontakt so zemou a prírodou. Potrebujeme sa uzemniť, aby sme vedeli spracovávať rôzne emócie. Tiež sú na to rôzne možnosti, napríklad chodiť naboso – v lese, v prírode, na záhrade, meditácia a pod..
Robme všetko, čo nám pomôže regenerovať sily – cvičenie, prechádzky, meditácie..
Rovnako je veľmi dôležité aj naučiť sa počúvať svoje telo a jeho potreby a samozrejme ich aj napĺňať... Nesmierne dôležité je vedieť si stanoviť svoje hranice a limity. To chce samozrejme čas, pretože toto všetko je proces. Záleží aj od toho , aké symptómy máme.
Jednou z veľkých pomôcok je duchovný, či osobnostný rozvoj. Ak sa človek dostatočne dobre pozná, ak vie o svojich silných aj slabých stránkach, vie lepšie reagovať na vonkajšie podnety.
Pozná svoje hranice a potreby, ktoré keď si naplní, bude v pohode, vzťahy s inými budú harmonické, a bude vedieť všetko lepšie odkomunikovať ...
Preťaženie vzniká, keď citlivý človek dlhodobo:
ignoruje svoje limity,
žije v strese,
potláča emócie,
snaží sa „fungovať ako ostatní“.
Vtedy sa môžu objaviť:
úzkosti,
nespavosť,
vyčerpanie,
psychosomatické bolesti,
pocit, že „už nevládzem“.
V tejto fáze je vhodné vyhľadať odbornú podporu.
Niekedy bojujeme sami so sebou - napríklad veľmi túžime po spriaznenej duši, po niekom, kto nám bude rozumieť a bude nás mať rád takých akí sme, ale zároveň chceme a potrebujeme byť sami.
Tu pomôže iba rovnováha. Povedať si čo potrebujem a ak nás ten druhý má rád, tak nebude mať problém nám to umožniť. (Napr. na hodinku sa stiahnem, odpočiniem si, a potom sa ti môžem venovať, alebo môžeme vyraziť kam chceš..)
Aj výber zamestnania je pre vysoko citlivých ľudí dôležitý. Tam kde je hluk, hudba, reproduktory, veľa ľudí, otvorené priestranstvá – to asi nebude pre nás celkom OK. Napríklad veľmi veľa citlivých ľudí pracuje v nejakej umeleckej oblasti... Preto poznať sa a vybrať si čo potrebujeme, čo nás napĺňa a čo nám robí radosť je dôležité. A tiež preto, aby sme sa nedostali do role obete (musím, ale nechcem), to nás stiahne pekne dolu na samé dno, a to asi nechceme.
Veľmi veľa citlivých ľudí sa potrebuje sústrediť na svoju činnosť. Je to preto, lebo sú veľmi vnímaví, intuitívni a empatickí na potreby iných ľudí. Často sú to bytôstky, ktoré majú jasnovidecké či telepatické schopnosti, predtuchy a vedia vnímať a komunikovať so zvieratami, rastlinami a majú s nimi nádherný vzťah. Vedia prežívať výnimočnú vášeň i radosť, vnímajú krásu, majú súcitnú povahu a veľmi radi pomáhajú iným. Vnášajú krásu a harmóniu všade okolo seba, pokiaľ tento dar spoznali, prijali a vedia s ním pracovať. Sú svetlom do tmy. Sú mierotvorcami, liečiteľmi, a láskavými bytosťami, ktoré táto zem tak veľmi potrebuje.
Takže sme sa dostali aj k tomu, že nie sú to len uzavretí a divní ľudia, ale nesú si v sebe aj určitú krásu, ktorá sa skrýva pod povrchom..
Žijem takýto život už viac ako 50 rokov a že som citlivá, na to som prišla až v hlbokej dospelosti, ale nikdy nie je neskoro. Viem, že negativita tu bola a je, ale už sa ju snažím brať s nadhľadom, mám viac pochopenia pre seba i iných. Práve pochopením a prijatím toho akí sme, vieme žiť krásny a spokojný život.
Absolvovala som veľa kurzov, seminárov a techník, ktoré ma krok po kroku viedli k poznaniu, že takáto som, a až nakoniec mi prišla do života ucelená kniha, ktorá mi to potvrdila.
Je to kniha psychiatričky Judith Orloffovej - "Sprievodca pre vysoko citlivých ľudí", ktorú odporúčam každému, kto si myslí o sebe, že je veľmi senzitívny, alebo kto má pri sebe takéhoto človiečika, alebo rodičia, ktorí majú citlivé dieťa...
Psychosomatická terapia pomáha citlivým ľuďom:
pochopiť vlastnú citlivosť,
pracovať s preťažením,
upokojiť nervovú sústavu,
spracovať emócie,
nastaviť zdravé hranice,
nájsť rovnováhu medzi svetom a vlastným vnútrom.
Citlivosť sa tak stáva zdrojom sily, nie slabosti.
Citlivosť je prirodzená a hodnotná súčasť osobnosti. Keď jej človek porozumie, prestane sa za ňu hanbiť a naučí sa s ňou pracovať, môže mu priniesť hlboké vzťahy, kreativitu, empatiu a vnútornú múdrosť.
Ak máte záujem o bližšie informácie, alebo sa chcete objednať na terapiu, kontaktujte nás telefonicky alebo e-mailom, alebo nás navštívte osobne v našom Centre Zdravého Života.
Ponúkame bezplatnú 15‑minútovú konzultáciu, kde spolu prejdeme vašu situáciu a odporučíme najlepší postup.
