Prečo nás priťahujú emocionálne nedostupní partneri?

---

 

"Prišla s tým, že už sama sebe nerozumie. Vedela, že ten vzťah ju vyčerpáva, že stále čaká na správu, na nežnosť, na jasné rozhodnutie. Keď sa k nej priblížil, cítila nádej. Keď sa vzdialil, začala premýšľať, čo urobila zle. Hovorila, že nechce trpieť, len nevie prestať dúfať. A keď sa objavil niekto pokojný, láskavý a dostupný, necítila iskru. Skôr prázdno. Akoby jej telo poznalo skôr napätie než pokoj."

 

Toto nie je príbeh jedného konkrétneho klienta. Je to príbeh, s ktorým sa v rôznych podobách v našej terapeutickej praxi stretávame opakovane. Človek vie rozumom pomenovať, že mu vzťah nerobí dobre, ale jeho vnútro sa stále vracia tam, kde je neistota, čakanie a nádej na zmenu.

 

A práve tu sa často začína dôležité pochopenie: nie vždy nás priťahuje to, čo je pre nás dobré. Niekedy nás priťahuje to, čo je nám dôverne známe.

 

Niektorí ľudia opakovane vstupujú do vzťahov, v ktorých sa cítia osamelí, neistí alebo citovo prehliadaní. Druhý človek je fyzicky prítomný, ale emocionálne akoby zostával za sklom. Raz sa priblíži, potom sa stiahne. Raz dá nádej, potom zmizne do mlčania, práce, výhovoriek alebo vlastného sveta.

 

Zvonku to môže pôsobiť nelogicky. Prečo by niekoho priťahoval vzťah, v ktorom nie je pokoj, istota ani skutočná blízkosť? Lenže ľudská psychika sa neriadi iba logikou. Ovplyvňuje ju aj emocionálna pamäť a to, čo sme sa kedysi naučili považovať za lásku, prijatie alebo šancu byť konečne vybraní.

 

To, čo je známe, ešte nemusí byť bezpečné.

 

V našej praxi často pozorujeme, že človek v takomto vzťahu netúži po bolesti. Naopak, veľmi túži po blízkosti, prijatí a istote. Lenže vo chvíli, keď sa objaví niekto nedostupný, nejasný alebo striedavo láskavý a vzdialený, vnútri sa aktivuje starý vzorec. Niečo, čo pripomína dávny spôsob usilovania sa o lásku.

 

Môže ísť o partnera, ktorý nechce hovoriť o pocitoch.

O blízkeho človeka, ktorý dáva nádej, ale neponúka stabilitu. Alebo o vzťah, v ktorom máte pocit, že ak sa budete ešte trochu viac snažiť, druhý sa konečne otvorí, zostane, pochopí vás alebo si vás vyberie.

 

Niekedy nás nepriťahuje iba človek, ale aj nádej, že tentoraz sa starý príbeh skončí inak.

 

Čo o tom vieme z psychológie a čo vidíme v praxi

Z pohľadu psychologického výskumu môže príťažlivosť k citovo vzdialeným alebo nejasným partnerom súvisieť s ranými vzťahovými skúsenosťami, citovou väzbou a spôsobom, akým sa človek naučil získavať blízkosť.

 

Výskum v oblasti citovej väzby ukazuje, že naše rané vzťahy s blízkymi osobami môžu ovplyvniť to, čo v dospelosti prežívame ako bezpečné, ohrozujúce alebo príťažlivé. Ak dieťa zažívalo blízkosť ako niečo neisté, podmienené alebo prerušované, môže si neskôr spájať vzťahovú blízkosť aj s napätím a neistotou.

 

To neznamená, že minulosť človeka odsudzuje. Znamená to skôr, že telo a psychika si vytvárajú mapu vzťahov. A táto mapa môže v dospelosti ovplyvňovať, koho si všimneme, pri kom sa nám rozbúši srdce a pri kom máme pocit, že „toto je ono“.

 

"Nie každé zrýchlené srdce je dôkazom lásky. Niekedy môže byť aj reakciou tela na známu neistotu."

 

Z neurovedeckého pohľadu môže byť dôležitá aj dynamika odmeny a neistoty. Ak partner raz ponúkne blízkosť a inokedy sa stiahne, človek môže začať veľmi intenzívne reagovať aj na malé náznaky prijatia. Krátka správa, nežný pohľad alebo chvíľkové priblíženie potom pôsobia ako veľká odmena. Nie preto, že by bol vzťah zdravý, ale preto, že striedanie nádeje a sklamania môže posilňovať vnútorné napätie aj očakávanie ďalšieho priblíženia.

 

V klinickej praxi sa pri podobných témach často hovorí aj o vzťahových schémach. Človek môže mať v sebe hlboké presvedčenia typu:

• „O lásku sa musím snažiť.“
• „Nie som dosť dôležitý.“
• „Keď budem lepší, druhý sa ku mne priblíži.“
• „Blízkosť je neistá.“
• „Stabilná láska je nudná alebo podozrivá.“

Tieto súvislosti však nemožno vysvetliť jedným univerzálnym pravidlom. Rodinná história, osobnosť, aktuálna životná situácia aj konkrétna dynamika vzťahu sa u každého človeka prepájajú inak.

 

Opakovane sa stretávame s tým, že citovo neistý vzťah nepriťahuje človeka preto, že by mu prinášal skutočnú blízkosť a bezpečie, ale preto, že sa dotýka starého vnútorného nastavenia. Niektorí klienti opisujú, že ich najviac priťahujú ľudia, pri ktorých musia čakať, dúfať, dokazovať svoju hodnotu alebo si zaslúžiť pozornosť. Keď sa objaví niekto dostupný, láskavý a stabilný, ich telo nereaguje pokojom, ale skôr zvláštnou prázdnotou.

 

Často však nechýba láska. Chýba známe napätie.

 

Pokoj môže spočiatku pôsobiť nudne. Nie preto, že by v ňom nebola láska, ale preto, že v ňom nie je chaos.

 

U niektorých ľudí sa opakuje vzorec, v ktorom láska nie je prežívaná ako niečo prirodzene dostupné. Je to niečo, čo treba získať výkonom, trpezlivosťou, prispôsobením alebo záchranou druhého.

 

Predstavme si človeka, ktorý vstúpi do vzťahu s partnerom, ktorý už od začiatku hovorí, že „nevie, čo chce“. Napriek tomu v ňom zostáva nádej, že ak bude dostatočne trpezlivý, chápavý a dostupný, druhý si časom vytvorí väčšiu istotu. Je trpezlivý, chápavý, dostupný, potláča svoje potreby. Vnútri však rastie úzkosť. Každý malý prejav záujmu od druhého človeka vníma ako dôkaz, že nádej ešte žije.

V takýchto prípadoch často nejde len o aktuálny vzťah. Môže sa aktivovať starý vnútorný pocit: „Ak budem dosť dobrý, konečne si ma vyberú.“

 

Láska, o ktorú musíme neustále bojovať, často nelieči našu hodnotu. Skôr odhaľuje miesto, kde sme o nej kedysi začali pochybovať.

 

Niektorí klienti si až počas práce uvedomia, že chlad alebo nejasnosť im nie sú príjemné, ale sú známe. Ich systém ich vie čítať. Vie, ako sa v nich správať. Vie čakať, analyzovať, prispôsobovať sa, odhadovať náladu druhého.

 

Naopak, pokojný a dostupný vzťah môže byť spočiatku nezvyčajný. Nervový systém, ktorý bol dlhé roky zvyknutý na napätie, nemusí pokoj okamžite rozpoznať ako lásku. Môže ho vnímať ako nudu, nedostatok vášne alebo dokonca ako ohrozenie.

 

Niektorí ľudia pri dlhodobej vzťahovej neistote opisujú aj telesné prejavy, napríklad tlak na hrudi, stiahnutý žalúdok, nespavosť, vnútorný nepokoj alebo vyčerpanie. Telo často zachytí neistotu skôr, než si ju človek dokáže pomenovať slovami.

 

Telo niekedy povie pravdu skôr, než si ju dovolíme vysloviť.

 

V našej praxi sa stretávame aj so vzorcom, v ktorom človek nevstupuje do vzťahu iba ako partner, ale takmer ako záchranca. Vidí zranenie druhého, jeho uzavretosť, bolesť alebo neschopnosť prejaviť city. A vnútri sa objaví nádej: „Keď mu pomôžem otvoriť sa, konečne zažijem hlbokú lásku.“

 

Tento vzorec môže byť výrazný najmä u ľudí, ktorí sa už v detstve často prispôsobovali náladám blízkych, preberali zodpovednosť za rodinnú atmosféru alebo sa snažili získať pozornosť citovo vzdialeného rodiča.

 

Systemický pohľad nám tu pripomína, že človek nie je izolovaný jednotlivec. Nesie si skúsenosti z rodinného systému, z naučených rolí, z nevypovedaných pravidiel a z toho, čo bolo v rodine považované za lásku, lojalitu alebo obetu.

 

Niekedy sa snaha zachrániť partnera môže spájať aj s nádejou, že tým napokon uzdravíme niečo zo svojho vlastného príbehu.

 

Citovo neistý partner môže v človeku aktivovať aj hlbokú tému sebahodnoty. Namiesto otázky: „Je tento vzťah pre mňa dobrý?“ sa objaví otázka: „Čo mám urobiť, aby ma konečne chcel?“

 

Vtedy sa pozornosť presunie od reality vzťahu k vlastnej nedostatočnosti. Človek začne premýšľať, či nie je príliš náročný, príliš citlivý, málo atraktívny, málo pokojný, málo zaujímavý. Postupne sa môže vzdialiť od seba a začať žiť podľa toho, čo by mohlo udržať druhého.

 

Z etikoterapeutického pohľadu sa tu môže otvárať otázka vzťahu k sebe samému. Nie v zmysle viny alebo moralizovania, ale v zmysle jemného skúmania: kde som sa naučil opúšťať seba, aby som nestratil druhého?

 

Ako s tým pracujeme v Centre Zdravého Života

V Centre Zdravého Života sa na túto tému nepozeráme ako na „zlý výber partnera“ alebo slabosť človeka. Skôr ju vnímame ako signál, že sa v človeku opakuje vzťahový vzorec, ktorý má svoju históriu, vnútornú logiku a korene v predchádzajúcich skúsenostiach.

 

Práca preto zvyčajne nezačína otázkou: „Prečo jednoducho neodídete?“

 

Začína skôr otázkami:

• Čo sa vo vás pri tomto človeku aktivuje?
• Aký pocit poznáte už dávno?
• Čo sa snažíte získať, napraviť alebo konečne zažiť?
• Kedy ste sa naučili, že o blízkosť treba bojovať?

Dôležité je rozlišovať medzi dospelou láskou a starým zranením, ktoré si hľadá opravu. Niekedy človek nezostáva vo vzťahu preto, že je v ňom skutočne naplnený, ale preto, že jeho vnútorné dieťa stále čaká na iný koniec starého príbehu.

 

Nie každý vzťah, ktorý silno cítime, je vzťah, v ktorom sme skutočne videní.

 

V práci s klientmi sa preto zameriavame na porozumenie vlastným vzorcom, posilnenie kontaktu so sebou, rozpoznávanie telesných signálov a postupné budovanie vnútornej istoty. Nejde o rýchle návody ani univerzálne techniky. Každý človek má inú históriu, inú citlivosť a iný spôsob, akým sa jeho psychika chránila.

 

Z pohľadu koučingu môže ísť o prácu so vzťahovou väzbou, hranicami, sebahodnotou a emocionálnou reguláciou.

Z psychosomatického pohľadu sledujeme, ako telo reaguje na blízkosť, neistotu, odmietnutie alebo pokoj.

Zo systemického (konštelačného) pohľadu skúmame, aké rodinné roly a lojality mohli ovplyvniť spôsob, akým človek miluje.

A z etikoterapeutického pohľadu sa jemne dotýkame otázky, ako sa človek môže prestať zrádzať v mene lásky.

 

Cieľom nie je odsúdiť minulých partnerov ani viniť rodinu. Cieľom je pochopiť, prečo sa určitý typ vzťahu stal taký silný, a postupne vytvárať väčšiu slobodu v tom, koho si človek vyberá a čo vo vzťahu považuje za lásku.

 

Skutočná zmena často nezačína tým, že si zakážeme milovať. Začína tým, že prestaneme zamieňať neistotu za hĺbku.

 

Prvým krokom nemusí byť okamžité rozhodnutie, či vo vzťahu zostať alebo odísť. Niekedy je najskôr potrebné uvidieť, čo sa v nás vo vzťahu skutočne odohráva.

Čo si môžete všimnúť už dnes?

Nie vždy je potrebné hneď hľadať odpoveď. Niekedy stačí začať poctivo vnímať vlastné vnútro. Nie ako sudca, ale ako človek, ktorý sa prvýkrát naozaj počúva.

 

Pomôcť môžu tieto otázky:

1. Priťahuje ma tento človek preto, že sa pri ňom cítim bezpečne, alebo preto, že vo mne aktivuje známe napätie?
2. Musím si v tomto vzťahu lásku zaslúžiť, dokazovať alebo vybojovať?
3. Ako reaguje moje telo, keď čakám na správu, pozornosť alebo rozhodnutie druhého človeka?
4. Poznám tento pocit neistoty už z nejakého skoršieho obdobia života?
5. Keby som veril, že moja hodnota nie je závislá od toho, či si ma tento človek vyberie, čo by som videl jasnejšie?

Tieto otázky nie sú návodom na okamžité rozhodnutie. Sú pozvaním k väčšej úprimnosti voči sebe.

 

Záver

Partneri, ktorí nám nedávajú istotu, nás zvyčajne nepriťahujú preto, že by sme chceli trpieť. Môžu sa však dotýkať niečoho známeho – spôsobu, akým sme sa kedysi naučili čakať na lásku, získavať pozornosť alebo bojovať o blízkosť.

 

Keď začneme rozumieť vlastným vzťahovým vzorcom, prestávame svoju bolesť vnímať ako dôkaz, že je s nami niečo zlé. Minulosť môže ovplyvniť to, koho si vyberáme, nemusí však rozhodovať o tom, ako budú vyzerať naše ďalšie vzťahy.

 

Možno dnes ešte nepoznáte odpoveď na otázku, prečo sa vám opakujú podobné príbehy. Môžete si však položiť inú:

Čo vo mne hľadalo práve takýto typ lásky?

A práve pri úprimnom hľadaní odpovede sa často začína skutočná zmena.

 

Čo si z článku odniesť

• To, čo je nám známe, nemusí byť pre nás bezpečné.
• Vzťahová neistota môže niekedy pôsobiť ako silná príťažlivosť.
• Opakujúce sa vzťahové vzorce nie sú dôkazom osobného zlyhania.
• Prvým krokom k zmene je porozumieť tomu, čo sa v nás vo vzťahu aktivuje.
• Minulosť nás ovplyvňuje, ale nemusí určovať naše ďalšie rozhodnutia.

 

Súvisiace články

• Prečo nás najviac zraňujú tí, ktorých najviac milujeme
• Keď nehľadáme vinníka, ale súvislosti
• Vzťahy ako zrkadlo nášho vnútorného sveta
• Sebapozorovanie
• Rodinné konštelácie

 

Nemusíte na to zostať sami.

Porozumieť vlastným vzťahovým vzorcom býva niekedy náročné. Často totiž nevidíme to, čo je pre nás príliš známe. Ak máte pocit, že sa vo vašom živote opakujú podobné príbehy a chcete im lepšie porozumieť, radi vás týmto procesom prevedieme.

 

Ak cítite, že nastal čas urobiť prvý krok, ozvite sa nám. Spoločne môžeme hľadať cestu k väčšiemu pokoju vo vzťahoch aj v sebe.

 

Ponúkame Vám aj bezplatnú 15‑minútovú telefonickú konzultáciu, kde spolu prejdeme Vašu situáciu a odporučíme najlepší postup.

 

✧ Online objednávka ✧

 

 

Autori článku

Peter a Danka Štrelingerovci

Centrum Zdravého Života

Viac ako 20 rokov sprevádzame ľudí na ceste k lepšiemu porozumeniu sebe, svojim vzťahom a psychosomatickým súvislostiam. Vo svojej práci prepájame poznatky psychosomatiky, koučingu, systemický prístup, etikoterapiu a dlhoročnú terapeutickú prax.