Fytoterapia 

Fytoterapia - základné odvetvie prírodnej medicíny

Liečba rastlinami je základom starostlivosti o ľudské zdravie. Od začiatkov ľudskej civilizácie človek využíval rastliny na svoju liečbu. Medicína novoveku vedeckými metódami začala skúmať obsahové látky jednotlivých rastlín a izolovala ich účinné zložky. Rastlinné výťažky a izolované účinné látky sa stali základom modernej farmácie. Farmakologické spoločnosti tvrdia, že jednotlivá účinná látka pôsobí oveľa účinnejšie než výťažok z celej rastliny, resp. rastlina celá. Tisícročia praxe lekárov a liečiteľov prírodnej medicíny nám dokazujú opak. Dodnes nepoznáme nielen všetky obsahové látky v jednotlivých bylinách, ale ani mechanizmus ich pôsobenia. Iba bylina ako celok nám môže pomôcť pri liečbe našich chorôb. Tablety svojou formou i proklamovanou účinnosťou vytlačili používanie samotných rastlín. Znalosti o liečivých bylinách, stromoch a kroch zapadlo do zabudnutia. Dnes sa však človek ku starému umeniu liečby prírodnými prostriedkami vracia. Fytoterapia, liečba rastlinami, zažíva svoju renesanciu. Rastliny boli a sú najúčinnejšími a najdostupnejšími prostriedkami na liečenie.

 

Bylinky
Každá rastlina je nejakým spôsobom užitočná, liečivá. Tie najjemnejšie a najskromnejšie majú často najsilnejšie účinky. I v ľudskom živote platí, že ten najslabší a najskromnejší potrebuje najviac síl, aby prežil.

Dodnes bolo preskúmaných niekoľko desiatok liečivých rastlín, ale stále nemáme konečný prehľad obsahových látok dokonca aj tých bylín, ktoré sa používajú od nepamäti. Herbáre uvádzajú obsah účinných substancií a ich výpočet končia vetou: „....a mnoho dodnes neznámych látok." Máme obrovské rezervy v poznávaní prírody a jej liečivej sily.

Pri používaní rastlín v prevencii a liečbe ochorení ľudského tela a ducha by sme mali postupovať uvážene, poradiť sa s odborným fytoterapeutom, bylinkárom. Nemusíme mať však obavy, ak si chceme sami nazbierať liečivé bylinky a pripraviť si čaj, kúpeľ, tinktúru alebo olej. Na trhu je dostatok kvalitnej bylinkárskej literatúry, ktorá nám dá návod čo a ako zbierať. Osvedčené recepty na jednotlivé ochorenia nájdeme u našich starých mám a otcov. Predstavujú posledné spojenie s našou slovenskou liečiteľskou tradíciou. Využime ich čas a zachovajme pre ďalšie generácie neoceniteľné bohatstvo ich skúseností a múdrosti. Dejiny nás učia, že to najvzácnejšie máme vždy doma a rovno pod nosom.

 

Dovoľte mi však predsa len urobiť malý prehľad najväčších velikánov nielen fytoterapie, ale aj medicíny ako takej.

Človek využíval na svoje liečenie najprv divo rastúce byliny, ale archeologické výskumy dokázali, že už pred 4000 rokmi pred Kristom ich aj pestoval. Dejiny nám ukazujú, že všetci velikáni liečiteľstva a medicíny v prvom rade využívali vo svojej praxi liečivé rastliny. Prvú lekársku knihu poznáme z Číny, je to kniha Nei king (Liečebník), autorom ktorej bol cisár Huang-Ti. V Egypte pôsobil lekár Imhotep, ktorý sa po smrti stal uctievaným, ako jeden z bohov. India nám zanechala rozsiahle dielo Ajurvédy (Knihy života). O používaní liečivých rastlín nájdeme dôkazy aj v Biblii, v Knihách Mojžišových.. V dobách pred Kristom a ešte tristo rokov po ňom, pôsobili v oblasti Mŕtveho mora Esséni. Bolo to spoločenstvo, členovia ktorého boli známi svojimi schopnosťami , svojou silou, pevným zdravým a dlhým vekom. Zakladali vzdelávacie centrá (Karmel, Kumrán a.i.) venovali sa poľnohospodárstvu, odovzdávali svoje vedomosti o prírodných zákonoch, astrológii, ekológii, zdravom stravovaní, spiritualite. Liečili pomocou energetických liečebných metód a pomocou bylín.

V Grécku pôsobil Asklepios, ktorý sa o niekoľko storočí neskôr stal bohom lekárstva. Za najslávnejšieho lekára staroveku sa pokladá Hippokrates. Kládol dôraz na dôkladné vyšetrenie pacienta, odporúčal zdravú životosprávu a liečivé rastliny. Za autora prvého dochovaného herbára sa pokladá Dioklés z Karystu. Druhý najznámejší lekár staroveku Galenos ordinoval lieky pripravené z rastlín.

V stredoveku sa liečiteľská prax sústreďovala v kláštoroch. Na našom území to bolo v Hronskom Beňadiku, na Zobore, v Štiavniku, v Kláštore pod Znievom, na Kláštorisku (Slovenský raj), v Červenom Kláštore (mních Cyprián).

Dielo abatyše Hildegardy z Bingenu je dnes už klasickou fytoterapeutickou literatúrou. Skvostom staršej slovenskej literatúry je dielo Zelinkár, autorom je Juraj Fándly.

Prvý slovenský herbár vyšiel v roku 1946, zostavil ho botanik Ján Futák.

 

Čo všetko nám rastliny ponúkajú? Používame ich na liečbu ochorení, slúžia nám v kuchyni ako korenie, dodávaju telu potrebné vitamíny, minerály a stopové prvky. Najjednoduchšie a najbežnejšie je priame podávanie rastlín v jednoduchej úprave. Používame čerstvé, alebo sušené rastliny vo forme čajov, obkladov, kúpeľov, tinktúr, mastí, balzamov, olejov... Poznáme aj homeopatické spracovanie rastlín a tzv. gemmoterapiu, čiže metódu fytoterapie, ktorá využíva zárodočné tkanivá rastlín (púčiky, výhonky, korienky).

 

V lete by sme sa mali zameriavať na ochranu a prevenciu obehovej sústavy a srdca.

Z orgánov ľudského tela je v letných mesiacoch najviac zaťažené srdce. Spolu s tenkým črevom tvorí jeden z piatich orgánových celkov. Podľa tradičnej čínskej medicíny je srdce vládcom všetkých orgánov. Riadi cievy a krv. Narušenie alebo oslabenie jeho funkcií priamo ovplyvňuje stav tenkého čreva a naopak, ak nie je v poriadku tenké črevo, oslabuje sa srdce.

Fytoterapia ponúka množstvo vynikajúcich bylín na prevenciu alebo liečbu ochorení srdca.

Všetky byliny, ktoré sa používajú ako kardiotoniká, sú viac alebo menej jedovaté, preto sa pri ich užívaní riadime pokynmi lekára a berieme ich vo forme hotových preparátov. Miernejšie stavy srdcovej slabosti však rastlinami ovplyvniť môžeme.

Z osvedčených bylín spomeniem napríklad: hloh obyčajný, imelo biele, cesnak siaty, pagaštan konský, srdcovník obyčajný, arnika horská, veronika potočná, orech kráľovský, saturejka záhradná.

 

Univerzálny čaj na búšenie srdca uvádza J.Janča: 40 g kvetu hlohu, 20 g vňate medovky, 20 g vňate srdcovníka, 10 g vňate ľubovníka, 10 g korene valeriány. Pijeme 2-4 x denne.

Na upokojenie srdca môžeme použiť nálev z ruty vonnej, alebo z ligurčeka, odvar z koreňa kuklíka mestského, odvar medovky vo víne.

Jozef Zentrich odporúča tinktúru z kvetu a listu hlohu. Podávame 2 x denne 15 kvapiek ako prevenciu. Ako liečbu 3 x denne 30 - 40 kvapiek.

Hildegarda z Bingenu nám zanechala vynikajúci recept na „srdcové víno": 10 polievkových lyžíc čerstvých petržlenových listov aj so stonkami na drobno porežeme a zalejeme 1 litorm bieleho vína, najlepšia je odroda Rizling. Pridáme 2 polievkové lyžice vínneho octu a na prudkom ohni povaríme 10 minút. Potom ešte pridáme 250 g medu a 5 minút varíme. Ako uvádza Pepa Zentrich pri tomto recepte, prevarenie medu pri tejto indikácii nevadí. Horúce víno vlejeme do fliaš, ktoré sme sterilizovali. Pridáme 1 čajovú lyžičku čistého liehu na kozerváciu. Užívame 1 - 3 x denne 1 - 3 polievkové lyžice.

Známe je používanie čerstvo pomletého semena kôpru. Pôsobí ako profylaktikum, pri srdcovej ischémii, na doliečenie prekonaného infartu, pri angíne pectoris. Užívame 2 - 3 x denne na špičku guľatého noža, pred jedlom, alebo medzi jedlami, nie na plný žalúdok.

Srdce na svoju činnosť potrebuje prísun vitamínov, minerálov a stopových prvkov.

 

Bylinky dokážu zásobiť naše telo týmito prvkami:

Vápnik - rozmarín, rebríček, bazalka, cesnak, ligurček, saturejka, čierna ríbezľa,

Horčík - chmeľ otáčavý, imelo biele, pastierska kapsička, skorocel kopijovitý, valeriána, levanduľa, medovka, materina dúška, orech vlašský - list, palina pravá, ruta vonná, rebríček, šípky, zemežlč, arnika, čakanka, slez liečivý

Draslík arnika, fazuľové struky, imelo, pastierska kapsička, mäta pieporná, orech kráľovský - list, palina pravá, pupenec brečtanovitý, praslička roľná, rebríček, repík, slez liečivý, púpava, vŕba bilea (kôra), zemežlč.

Kremík - archangelika, arnika, zlatobyľ obyčajná, čakanka, fazuľové struky, pastierska kapsička, lipa, orech kráľovský - list, ruta vonná, rozmarín, slez liečivý, ľubovník, šalvia, zemežlč.

Železo - arnika, zlatobyľ, baza čierna, imelo, levanduľa, ligurček, nechtík, orech kráľovský - list, pupenec, ruta vonná, rebríček, repík, slez liečivý, púpava, šípky, zemežlč, žihľava.

(J.Janča - Prvky a kovy života v prírode)

 

Párový orgán srdca, tenké črevo, si uchováme v dobrom zdraví, ak budeme počas letných mesiacov dbať na správnu životosprávu, dodáme telu dostatok čerstvého ovocia a zeleniny. Obmedzíme konzumáciu cukru (zmrzlina!!!), údenín, bieleho pečiva, kávy a alkoholu. Využijeme obdobie roka, kedy koreniny, ktoré bežne používame v kuchyni môžeme pridávať do jedál čerstvé: pažítka, materina dúška, tymián, ligurček, šalvia... Natrháme si na lúke palinu, skorocel, rimbabu, zemežlč, nátržník husí, koreň mydlice lekárskej. Doprajeme si čerstvé čučoriedky, brusnice a maliny.

 

Prajem vám krásne leto a verím, že Matka Zem bude k vám láskavá a dovolí vám spoznávať jej tajomstvá a zákony.

 

Autor: Mgr.Iveta Henzélyová, Bylinková škola Matky Zeme

 

Bylinková škola

 

späť...

 Články 

 Kalendár, fórum

Novinky

 
  • Work life balance koncept

    Work life balance koncept je našou novou komplexnou službou klientom, ktorú by sme mohli nazvať aj Terapiou životnej rovnováhy.

    viac

 

 Partneri 


Centrum Zdravého Života

Propagujte aj svoju stránku
Copyright © 2010-2018 CentrumZdravehoZivota.sk